Žijem pre vás! 9 - 0%
Dragon Princess 4 - 20%
Clarksnová, ty sa nezdáš! 6 - 0%
Don't be so serious! 15 - 65 %
(aktualizácia 22.3. 2016)


Kapitola 15 - Had

18. dubna 2016 v 13:01 | Nessa |  Don't be so serious!
Z časti prepísaná kapitola z piatej knihy. Dúfam, že sa páči .-. K času vydatia sa nevyjadrujem, ehm.



"Zabudni! Radšej si vezmem Malfoya ako tie dve duté hlavy," zavrčal na ňu Sirius, keď si rozdeľovali piatackú triedu, kde bol spojený Slizolin a Chrabromil. Mohli si to síce rozdeliť po fakultách, ale ani jej sa nechcelo skúšať celý Slizolin. Okrem toho mala pár študentov z Chrabromilu, ktorých by rada vyskúšala.
"Už máš tri štvrtinu Chrabromilu, čo by si viac chcel?" povzdychla si. "To je za to, že si si uchmatol Harryho pre seba." Zatvárila sa trochu kyslo. "Viac o tom nediskutujem. Zober si tých dvoch a tým by sme to mali mať vyriešené."

"Fajn," rezignovane fľochol a následne prešiel do druhej strany miestnosti, vytiahol nejakú zaprášenú knihu a vrátil sa naspäť k nej. "Mám tu pár fotiek, ktoré sú tvoje. Možno by si si ich chcela zobrať, Hagrid ich u seba mal celý čas, len ti ich zabudol dať. Spomenul si na to, až keď mi básnil o jeho novom stáde testralov. Vraj si pamätá ako si ich mala rada."
Otvoril knihu a jej sa naskytol pohľad na celý štos fotiek. Vedela, že boli jej. A bolo ich veľa. Hlavne z pár posledných ročníkov na Rokforte, ale vykúkali na ňu aj také, ktoré boli nafotené až keď doštudovali. Všimla si aj ďalšie fotky - tie zas boli Siriusove. Vedela to, pretože niektoré sa opakovali, ale na väčšine bolo vidieť hlavne ju s ním a potom jeho a Jamesa. A neskôr fotky, ktoré boli nafotené až pri vzniknutí rádu, na tých však ona nebola.

"Môžem si pozrieť tie ostatné?" spýtala sa, no prakticky nečakala na odpoveď a začala si prezerať všetky fotky, na ktorých nebola. Na niektorých nebola zámerne, pretože ich fotila, no na väčšine nebola, pretože kdesi v tramtárií skákala cez stromy, hádzala sa do ľadovej vody a učila sa čarovať so zavretými očami, čo jej nikdy dobre nešlo a stále nechápala ako prešla testy.

Pohľad sa jej zastavil na jednu fotku, pri ktorej sa jej doslova zastavil dych. Ani nevedela či úžasom, znepokojením alebo dokonca hnevom. Pozrela na Siriusa, ktorý tiež pozrel na fotku a len sa mierne pousmial, no nič nepovedal.
"Ona ti spravila kópiu," skonštatovala nakoniec a potom sa zhlboka nadýchla.
"Svedčí ti to tam." Práve to bol ten problém. Okrem toho tá fotka bola pôvodne jej. V liste ju poslala Lily, aby zabudla na to, čo sa stalo. Mať totiž fotku seba, kde si skúšate šaty na svadbu, ktorú ste nakoniec zrušili, totiž nie je ideálne. Hlavne, keď sa na tú svadbu pokúšate od toho bodu života nemyslieť. Lily pravdepodobne dala Siriusovi kópiu. Tak strašne ich chcela dať späť dokopy, že to bolo až neskutočné.

Premlčala nakoniec jeho komentár, založila fotku naspať a vrátila mu knihu.
"Dokončíme to?"
"Vlastne.. sme už skončili, Lors. To bola posledná trieda." Znepokojenie v jeho hlase bolo viditeľné. Ale veď je úplne normálne zabudnúť na to, že ste práve dokončili vašu prácu, nie?
"Hm, tak fajn teda. Myslím, že idem," zdvihla sa, no potom sa zastavila a obrátila sa na neho, "jedine, žeby si ešte niečo chcel prediskutovať."

Ani si nevšimla ako a Sirius vstal zo stoličky a došiel až k nej. Na chvíľu ju premohol závrat, no potom sa spamätala a len mlčky pozerala. Nepohla sa ani o krok, aj keď mala chuť ustúpiť a odkráčať.
"To bude všetko," šepol k nej a uškrnul sa a krokom pokračoval preč z kabinetu. Bola si istá, že to bol jeho spôsob ako si niečo dokázať. A vlastne nebolo ani správne povedať "niečo", keďže vedela presne o čo šlo. Ten závrat jej to veľmi ľahko pripomenul.

***

"Nemám sa s tebou o čom rozprávať."

Prešlo pár dní, možno dokonca týždňov, čo sa nerozprávala so Severusom. A ten sa jej najprv vôbec nedožadoval. Jej existencia mu na chvíľu bola úplne ľahostajná. Lenže ona mala svoje spôsoby ako riešiť takéto situácie. Nespočívalo to v tom ignorovať ho. Len sa jednoducho tvárila, že jej je absolútne ľahostajné všetko, čo kedy povedal. Aj keď spolu museli hovoriť kvôli nevyhnutným veciam, nikdy do toho nezatiahla nič iné a akonáhle chcel diskutovať o niečom inom, tak odišla. Bez záujmu.

Obočie mu vyletelo až kamsi do stropu, no potom vytiahol prútik, vošiel do jej izby, mávol ním a tým zatresol dvere, ktoré sa s cvaknutím zamkli. Samozrejme ešte za ním stihol zaviať plášť a pach cynizmu.
Lorrein sama len pokračovala v tom, čo robila doteraz - triedila. Elixíry, detektory čiernej mágie a podobné haraburdy. Jemu to úplne jednoznačne nevadilo, lebo si spravil cestu až k nej a chytil ju zozadu za pás.

"Pusť.." sykla mierne bolestivo.
"Aby si mohla zase vykráčať z miestnosti alebo aby si si dala elixír proti bolesti na to zlomené rebro?" spýtal sa úplne obyčajne a namiesto toho, aby ju pustil jej vyhrnul tričko (napriek hlasnému protestu) a pozrel sa na nepríjemne vyzerajúcu fialovo-hnedú modrinu.
"Žasnem nad všímavosťou ľudí na tejto škole. Profesorka dva dni vyzerá, že sa chystá zamdlieť, nosí pol dňa obviazaný pás a nikto nemá ani podozrenie," odmlčí sa trochu a prejde jej po tej modrine znovu, na čo sa mu dostane len ďalšieho syknutia a vražedného pohľadu, "ak si na to nič nedáš, tak to bude horšie. Stále si myslíš, že sa nemáme o čom rozprávať?"
"Myslím. Ako vidíš, zvládam to aj sama," falošne sa na neho usmiala a stiahla si tričko naspäť. Potom sa otočila a začala opäť triediť veci, no hlavný účel bol zakryť bolestivý výraz na jej tvári.
"Kebyže to zvládaš, tak predo mnou nestojíš v tomto stave." Ignorované. Vyliečiť zranenie si vedela aj sama. Aj keď s tým to obmedzenými prísadami to bolo kúsok ťažšie než by to mal Severus. Respektíve s jeho pomocou by to mala za hodinu v poriadku, lenže na to sa neplánovala znížiť.

"Tvoje ego utrpelo, keď som ti povedal čistú pravdu a preto sa teraz správaš ako Black v ženskom podaní?"
Otočila sa na neho s úprimným šokom v tvári a potom sa mierne psychoticky zasmiala: "Som prekvapená, že si vážne myslíš, že si mal pravdu," kúsok sa k nemu priblížila a výraz jej zvážnel, "aj bez toho prútiku by som ti vedela nakopať zadok. Ale pre mňa, za mňa si to mysli, s tým nič nespravím. Len si nemysli, že neviem, čo všetko riskujeme."
Len na ňu ostal pozerať s absolútne neutrálnym výrazom. Potom sa zvrtol na päte a bez slova odišiel. Absolútne ten odchod nepochopila, no neriešila ho. Brániť mu rozhodne teda nechcela.

Namiesto pokračovania v triedení si však šla sadnúť na posteľ a mierne si vyhrnula tričko. Vyzeralo to zle, ale práve tá modrina bola teda jej najmenší problém. To zlé bolo vnútri. Miernila tú bolesť posledné dni jednoduchými elixírmi proti bolesti a hlavne proti zápalu, ale nejak extra to nepomáhalo so samotným liečením a ona kostirast neviedla. A pýtať ho od niekoho by znamenalo priveľa otázok.

S tým odchodom si teda vôbec nemusela lámať hlavu, lebo Severus za chvíľu znovu rozrazil dvere a v ruke držal flakónik s podivnou zelenou.. gebuzinou.
"To do mňa nedosta-" začala, no nemohla pokračovať, pretože jej chytil hlavu za zátylok, zaklonil a vylial všetko, čo tam bolo. Chutilo to tak, ako keď skombinujete staré ponožky s trávou a rašelinou. A to bol jej najmenší problém, keďže sa takmer zadusila pri tomto jeho počine.
"Raz na teba znovu použijem to kúzlo nezmývateľného šampónu," precedila pomedzi zuby a odkašľala si. Mala pocit, že v ústach dokonca nahmatala jazykom steblo trávy.
Za ten čas, čo sa dusila si ani nestihla všimnúť, že Sev prútikom zatemnil izbu a použil Silencio na steny okolo.

"Nechaj ma hádať, bol v tom elixír na spanie a niečo na hojenie kostí." O hádaní sa teda hovoriť veľmi nedalo. Skôr to situovala ako hotovú vec. "Výborne. V tom prípade si za mňa môžeš zobrať hliadku," podotkla trochu škodoradostne. "Inak by sme predsa riskovali, že sa naším študentom nebodaj niečo na tých chodbách stane!"

***

Zo spánku ju vyrušil buchot. Nie taký typ buchotu, keď sa vám pod oknom zahniezdia nejaké podnapité indivíduá, ale taký buchot, pri ktorom sa radšej idete schovať do protiatómového úkrytu. Časť buchotu sa odohrávala priamo na chodbe, časť u nej v izbe.
"Artur Weasley je zranený, Potter to videl," stručne jej oznámil Severus a vytiahol ju na nohy. Podľa toho ako vyzeral predpokladala, že práve bol na hliadke. Obidvaja vedeli, že niečo podobné sa čoskoro stane, takže ju to až tak neprekvapilo.
"Nabudúce si vyberaj lepší čas na to ma nadrogovať," zamumlala k nemu a snažila sa chytiť balans. Už ste sa niekedy snažili popierať účinky spánkového elixíru? Ona nie. A teraz chápala prečo. Bez slova ju zachytil, prehodil cez ňu plášť a ťahal ju za sebou ako handrovú bábiku. Dlho ale nemusel, pretože ju Minervin hlas na chodbe celkom prebral. Za ňou kráčali (takmer až bežali) Harry s Ronom len v šarlátových županoch.

Pridali sa k tejto kolónií a zamierili spolu s nimi k riaditeľovi. Niekto povedal heslo "šumivá bzučalka", no ona nemala čas ani zaregistrovať kto.
Riaditeľ sa s úsmevom otočil: "Á, to ste vy, pani profesorka.. a.." Jeho úsmev mierne stŕpol a potom pozrel na ostatné osadenstvo, ktoré práve vkráčalo do miestnosti.
"Pán profesor, Pottera trápila nočná mora, hovorí, že.." začala Minerva, no Harry jej takmer okamžite skočil do reči.
"To nebola nočná nora. Ja spal som, ale nebol to obyčajný sen.. bol skutočný.. videl som, ako sa to stalo.." Zhlboka sa nadýchol. "Ronovho otca - pána Weasleyho, napadol obrovský had."

V Lorrein to vrelo. Nehovorila mu to? Nehovorila mu, že sa to skôr či neskôr stane? Prebodávala Dumbledora očami, no ten sa len zamyslene pozeral do stropu.
"Ako si to videl?" spýtal sa nakoniec potichu, no pohľad stočil k nej. Vedeli odpoveď. Štyria ľudia v miestnosti, vrátane Harryho, už vedeli odpoveď na otázku. Nepočúvala veľmi Dumbledorove vysvetlenie jeho otázky. Dovtedy ho len prestala prepaľovať pohľadom a stočila sa k Severusovi s veľavravným pohľadom. Ten ju však naopak teraz ignoroval.
"Bol som ten had," započula povedať Harryho. "Videl som to z pohľadu toho hada."
Riaditeľ ihneď poslal bývalých riaditeľov z portrétov vybaviť to najnutnejšie - aby pána Weasleyho niekto našiel a urýchlene odniesol do nemocnice. Všetci tam už vedeli, že to nebol len blud, ale že sa to skutočne stalo.
"Minerva, prosím vás, zobuďte aj ostatné Weasleyho deti," začal vydávať príkazy na strany, "Lorrein, zobuďte Siriusa a zoberte si potrebné veci. Mali ste pravdu." Stručnejšie jej za pravdu teda dať nemohol. "Severus, vieš, čo máš robiť."
S týmito pokynmi sa všetci rozoberali do tmy hradu.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 ♥♥Veronika♥♥ ♥♥Veronika♥♥ | Web | 6. června 2016 v 3:05 | Reagovat

Super kapitola a ten začátek se Severusem je opět super, je dobrý, jak se ti mužský u ní střídají. :D

2 Lady de Vampire Victoria Lady de Vampire Victoria | Web | 8. června 2016 v 5:34 | Reagovat

pěkné

3 bcup♡ bcup♡ | Web | 6. září 2016 v 15:15 | Reagovat

okay, jenom zmíním, že když se mi načetl tvůj blog, měla jsem malej heart attack, protože, bože, KUROKO NO BASKET ♥♥♥♥ moje největší srdcovka, zbožňuju to anime víc než všechno.
jinak, krásně píšeš, super blog. :)

4 beepinka beepinka | Web | 23. prosince 2016 v 12:48 | Reagovat

Ahojky,ani nevíš,jakou mám radost,že ses stavila u mě na blogu ^^! :3 Doufám,že se k blogování vrátíš ^^ chybíš mi ♥ Vůbec bych se nezlobila,kdyby se to tu změnilo na kpop království :D :P hohoho ...super,že jsi tomu propadla :D :3 Jsem taky Army a EXO-L ^^ ♥ ;D Budu fakt doufat,že se vrátíš ♥! :) Hlavně si užij krásné Vánoce. Jinak Blood,sweat and tears poslouchám též denně :D a nemohu přestat ;D Btw: kdo je tvůj bias v BTS ? A kdo v EXO? :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama