Žijem pre vás! 9 - 0%
Dragon Princess 4 - 20%
Clarksnová, ty sa nezdáš! 6 - 0%
Don't be so serious! 15 - 65 %
(aktualizácia 22.3. 2016)


Kapitola 14 - Čierna je in

6. února 2016 v 22:46 | Nessa |  Don't be so serious!

Už takmer mesiac nevyšiel článok. Seriously. Asi by som si mala dávať bacha. Na moju obhajobu však tvrdím, že nebol čas kvôli uzatváraniu známok a neskôr kvôli logike učiteľov "oh, vidím, že sme museli klasifikovať na poslednú chvíľu.. preto chcem, aby ste mali čo najviac známok už prvý týždeň polroku!" .-. Okrem toho som zase chorá. Classic. Toto už je dokonca strata času rozoberať. Like.. is there a time when I'm NOT sick? .-.
Každopádne nová kapitola Don't be so serious!, ktorá si tiež prešla úžasnými štádiami (resp. celá časť sa mi zmazala a ja som ju prepisovala a preto je koniec strašne weird). Jup. Dúfam, že si užívate nový rok tak ako ja ._.



S prehľadom si otvorila dvere do Severusových komnát s pomocou pár kúziel. Čo jej tam po nejakom jeho súkromí, včera ho dostal kopu kvôli tomu ako povýšenecky sa správal. Akoby bolo nad jeho úroveň pre ňu robiť takú podradnú prácu ako ju napríklad ošetrovať.

"Budíček!" vykríkla nadšene, no guča zahrabaná v perine sa ani nepohla. Neverila, že ten Severus práve pred ňou leží zahrabaný v perine, keď ona už je dávno hore. Ale ktovie, čo robil potom ako odišla. Nekompromisne z neho odhrnula perinu, no on sa stále ani nepohol. Už-už ním šla zatriasť, no pozastavila sa a kúsok sa oddialila.
Musela uznať, že ten chlap mal niečo do seba. Nebol nejak extra vypracovaný alebo niečo, to by snáď žiadny normálny človek neočakával od tohto starého netopiera, ale chápala, čo na ňom videli ženské. A že ich náhodou bolo celkom veľa. Ak ste si mysleli, že je to svätec alebo niečo podobné, tak ste sa šeredne mýlili. Bol to chlap. Taký ako každý iný. Síce jeho city zostali pochované s jednou červenovláskou, ale to ešte neznamenalo, že od seba bude odháňať ženské. Narozdiel od chlpáča, ktorý sa im vyhýbal ako sa dalo.

Ó áno. Podstatný fakt v tom, že ju momentálne trochu vyviedol z miery bolo to, že na sebe nemal ten jeho klasický čierny plášť, ale len trenky. Čierne. Pre zmenu. Pri pohľade na neho mala chuť mu spraviť niečo zákerné. Kvôli tomu včerajšku. Normálne by mu asi zachovala akú takú česť a nepriznala by sa, že ho videla takto.. ale z princípu teraz nemohla. Chúďatko Severusove ego sa cez to bude prenášať riadnu chvíľu.

Vytiahla prútik a podišla kúsok bližšie. Na chvíľu sa pozastavila, ale potom sa riadila podľa jej pôvodného plánu a ľahla si k nemu na posteľ. Bola na boku, otočená smerom k nemu a uškŕňala sa. Posteľ bola dosť veľká, takže to nebolo nijak nekomfortné, ani zas nebola tak blízko.
"Aguamenti," šepla s namiereným prútikom smerom na jeho hruď, no schytala to z veľkej časti aj jeho tvár. Keď kúzlo skončilo, tak Severus pomaly otvoril oči.
"Ayersová." Nevraživý tón bol značne viditeľný. "Čo robíš v mojej posteli..?" hovoril rozospato a oči mal mierne privreté, no hlavu mal otočenú smerom k nej.
"Nie je to jasné?" nadvihla obočie. Vyzeral dosť mimo. Začala dokonca predpokladať, že teraz mal opicu a trešťala mu hlava.
"Nech je to, čo chce.. prestaň," zavrčal na ňu a naspäť zatvoril oči.
Pobavene sa zdvihla na ruke a naklonila sa kúsok k nemu: "Vzhľadom na fakt, že si sa správal ako naprostý idiot, tak som na teba ešte milá. Alebo mám prestať byť milá?" Iskričky v jej očiach boli viac ako viditeľné, ovšem - len s otvorenými očami.
"Šialená ženská." Otvoril naspäť oči, pozrel na ňu so zjavným vražedným úmyslom a potom sa pomaly posadil. Skrivený výraz jeho tváre jej napovedal, že jej predpoklad bol správny. Povzdychla si a tiež sa posadila.

"Chceš podať elixír..?" spýtala sa, no on po nej len fľochol pohľadom, sám sa nejak postavil a terigal sa smerom k skrinke, kde skladoval elixíry, ktoré potreboval poruke. "Budem to brať ako nie."
Mlčky do seba hodil jeden z elixírov a vydal sa na ďalšiu púť, tento raz k skrini. Lorrein na neho hľadela s pobavením. Keď nechcel pomoc, tak ju nedostane. Ona len považovala za škodu, že z neho nedostala ani na túto situáciu inú emóciu ako pôvodne chcela. Bohužiaľ.

Sledovala ho s útrapami na seba dávať čierne oblečenie a prevrátila očami. "Máš v tej skrini vôbec niečo iné?"
"Myslíš?" prehodil k nej, keď mal na sebe svoj obvyklý dlhý habit a plášť. Vyzeralo, že mu začal zaberať elixír, čo sa dozvedela hlavne z faktu, že už vedel chodiť trochu rýchlejšie. A približoval sa smerom k nej. Kam dala ten prútik?
Trochu surovšie ju naspäť zhodil do ľahu a vyzeral celkom naštvane. Ešte neprišla na to prečo, ale usudzovala, že to bude mať niečo spoločné s týmto jej vtrhnutím do jeho izby.
"Robíš to zámerne, Ayersová? Nechávaš sa dostávať do rizikových situácií, riskuješ moje aj tvoje odhalenie.. a nedávaš dobrý pozor," dopovedal a vytiahol spod rukáva jej prútik. Šla sa hneď obraňovať, no predtým než sa vôbec nadýchla, sa zasekla.
"Počkať. Chceš mi povedať, že len preto si sa včera správal ako totálny-"
"Len preto..?" zavrčal. "Uvedom si, že neriskuješ len svoj život. Potrebuješ to nakresliť, napísať a poslať po sove alebo sa konečne začneš správať tak ako by si sa mala?"
Aj keď predtým v jej očiach hrali iskričky, teraz po nich nebol ani náznak.
"Keď budeš taký dobrý," podarilo sa jej zo seba dostať, no neznelo to tak sarkasticky ako by malo. Zhrabla mu z ruky prútik a odkotúľala sa z postele. Vydala sa smerom k dverám, no na prahu ešte zastala. "Nezabudni napísať kedy si vyštudoval právo, keď máš potrebu hneď súdiť všetko, čo robím."

***

Šla po chodbe. Vracala sa do izieb. Ten rozhovor so Severusom ju mierne rozhodil. Na jednu stranu bola naštvaná, na druhú stranu sa jej to dotklo. Občas obišla nejakého študenta a raz za čas okolo nej preletel duch, ale vzhľadom na skorú rannú dobu bolo v hrade ešte pomerne ticho.
Prechádzala práve po chodbe na štvrtom poschodí, keď si pred sebou všimla motať sa nejakú postavu. Nevidela tam poriadne, pretože presne za osobou bolo veľké okno, ktoré jej znemožňovalo vidieť detaily. Každopádne ďalšiu vec, ktorú videla bola už len to, ako sa osoba oprela o stenu. Vyzeralo, že sa niečo stalo, čo ju znepokojilo. Nečakala a pribehla k postave.

"Pán Potter, ste v poriadku?" spýtala sa, keď identifikovala postavu ako Harryho, ale ten jej neodpovedal, len sa držal za hlavu a trhane dýchal. "Harry, si v poriadku?" spýtala sa trochu zdesenejšie, no stále s rozvahou. Keď sa jej nedostalo odpovede, tak si len prehodila jeho ruku okolo pleca a podopierajúc ho sa s ním vydala do nemocničného krídla.

Na polceste však Harry zložil ruku z jej pleca a prvýkrát na ňu poriadne pozrel.
"Ja.. myslím, teda viem, že už som v poriadku," pokúsil sa jej vysvetliť. Skúmavo prešla pohľadom jeho tvár a potom si povzdychla.
"Pán Potter," nabehla zas na formálne oslovenie, "poznala som vašich rodičov natoľko, aby som vedela povedať, že neschopnosť klamať máte zdedenú po nich. Nebudem vás nútiť navštíviť nemocničné krídlo, ale možno by ste mali zájsť za profesorom Dumbledorom. Myslím, že skutočnosť, že kvôli bolestiam zo spojenia nie ste schopný normálne stáť by ho celkom zaujímala."
"Ako..?"
Len sa musela mierne uškrnúť: "Ako to viem? Stačilo sa na vás pozrieť. Nie je zas také ťažké dovtípiť sa, čo sa deje. Dávajte si pozor." Prebehla ho ešte raz pohľadom, aby sa naozaj uistila, že už nevykazuje žiadne známky bolesti a potom sa vybrala smerom, ktorým prišla. Jej izby mohli počkať. Musela ísť za Dumbledorom.

***

"Nemyslíte, žeby bolo načase ho začať učiť oklumenciu?" zavrčala podráždene. "Koľko chcete čakať? Kým si Voldemort vyjde na prechádzku do Harryho mysle?" Naštvane buchla po stole v Dumbledorovej pracovni, až sa zatriasli vitríny na stene.
"Slečna Ayersová, oklumenciu sa bude musieť Harry naučiť, ale kým nemáme istotu, že Voldemort si uvedomuje toto spojenie, tak bude lepšie chlapca zbytočne netrápiť. Už tak má dostatočne veľké množstvo psychických problémov, netreba k nemu pridávať ďalší."
"Takže je lepšie Harryho nechať raz za čas trpieť, keď Voldemort nemá práve najlepší deň a všetky jeho emócie sa prenášajú na Harryho? To nemyslíte vážne! Prečo tu vlastne robím, keď ma nikdy ani nevypočujete?" Jej pohár s trpezlivosťou pretiekol. Asi päťdesiaty raz ten deň.

Otvorila dvere, aby odišla, no v nich sa zrazila so Severusom. Nemusel ani otvoriť ústa a už vedela, že povie niečo odporne sarkastické a to nemala absolútne náladu počúvať. "Nechaj si to pre seba," pretočila očami, prervala sa okolo neho cez dvere a tentoraz si to už vážne zamierila do izby.

Vedela, že je pod Severusovu úroveň sa za ňou hnať, aby jej niečo povedal, takže ani neočakávala, žeby ju ešte niekto zastavil.. až na fakt, že bola v hrade s ďalšími x stovkami ľudí, takže vlastne nebolo také neočakávané, že za chvíľu na ňu niekto zavolal.
"Lorrein!" ozval sa najprv hlas, potom rýchlejšie kroky a nakoniec sa vynorila Siriusova hlava priamo pred ňou.
"Toto je na mňa nejak moc ľudí naraz.." šepla si pre seba a potom sa otočila k nemu. "Potrebuješ niečo?"
"Musím niečo potrebovať na to, aby som sa s tebou rozprával? Ale vlastne áno, Dumbledore chcel, aby sme si premysleli akým spôsobom budeme robiť skúšky," povedal a trochu ju stiahol za ruku, aby zastala.
"Dumbledore by chcel príliš veľa zbytočných vecí a príliš veľa dôležitých by radšej nechal tak.." prevrátila očami, no potom prikývla. "Dobre, stretneme sa v kabinete tak o hodinu. Už som o tom vlastne rozmýšľala predtým, ale nechcela som ťa do toho ťahať. Potrebujem však, aby si odskúšal tak polku študentov ty, takže si prejdeme zoznamy." Odmlčala sa na chvíľu, zahľadela niekam do prázdna a potom pozrela na neho. "Ak je to všetko-"
"Nie je. Ale tú hodinu to prežijem," uškrnul sa na ňu a zamieril si to preč. A ona to úprimne nechápala. Bola pravda, že už nezvládala ich vzťah "možno ťa nezabijem, keď ťa uvidím", ale úprimne dúfala, že sa to nezmení teraz na nejakú neznesiteľnú frašku, ktorú si tak či tak nemohla dovoliť.

"Výborne, Lorrein. Výborne to máš pod kontrolou," zablahoželala si sarkasticky.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aya Aya | Web | 12. února 2016 v 21:22 | Reagovat

Tak jsem se konečně po dlouhé době dostala k dočtení nových kapitol, které jsem poslední měsíce neměla čas sledovat. ^^ Překvapilo mě, jak se povídka začala vyvíjet a velmi se m i minulé kapitole líbil rozhovor Lorein a Siriuse a kam až to spělo. Tato povídka mě velmi baví, i když jsem zjistila, že její žánrové zařazení není úplně moje silná stránka, jsem ale strašně zvědavá, jak se to všechno ještě vyvrbí. Ty krátké scény s Luciusem mě taky překvapily jako vzpomínka na dětství a podobně, i když některé náznaky by možná chtěly více rozvést, protože jsem jim úplně neporozuměla. Severus mi připadal poslední dobou trochu OOC, ale vlastně mi to vůbec nevadilo. Je fajn, že poslední kapitoly byly takové dlouhé, úplně jsem se totiž začetla a bylo to fajn. ^^ A taky se omlouvám, že jsem neokomentovala všechny předchozí části, ale chtěla jsem to napsat jako jednu utříděnou myšlenku. :D Hodně štěstí s pokračováním a s jedním článkem měsíčně si nedělej starost, u mě to není lepší. XD :>

2 snapeova snapeova | Web | 18. února 2016 v 12:03 | Reagovat

Opravdu se mi to líbí a vlastně nevím, co víc bych k tomu mohla napsat :D.

3 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 20. února 2016 v 10:07 | Reagovat

Jééj konečne dalšia kapitola, skoro som aj zabudla čo som čítala, no našťastie som si hned spomenula :D
Táto poviedka je fakt super a vidím, že si pridala aj valentínsky špeciál tak hned idem na to :D

4 ♥♥Veronika♥♥ ♥♥Veronika♥♥ | Web | 6. června 2016 v 2:15 | Reagovat

opět krásná kapitola, Severus a Lorrein - úžasná to dvojka :) a ta starost o Harryho, to je tak roztomilý :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama