Žijem pre vás! 9 - 0%
Dragon Princess 4 - 20%
Clarksnová, ty sa nezdáš! 6 - 0%
Don't be so serious! 15 - 65 %
(aktualizácia 22.3. 2016)


Kapitola 13 - Vzájomné porozumenie

26. listopadu 2015 v 21:52 | Nessa |  Don't be so serious!

Don't be so serious! po 19tich dňoch! Kto neverí, nech uverí! Ja ešte stále neverím a to som tú kapitolu práve dopísala :D Prvá časť kapitoly emotívna, druhá časť taká oddychová. Nechcem z toho zas robiť takú strašnú drámu. Veď nejaké veci si nechám aj na potom (A) Enjoy!



Kráčala bok po boku so Siriusom. Odkedy sa premiestnili z cintorínu ani jeden z nich nepovedal pol slova. Museli sa premiestniť pred bránu Rokfortu, keďže do areálu sa nikto nemohol dostať premiestňovaním, ale napodiv ani jeden nevyzeral, žeby mu to vadilo.
Stále mala na sebe prehodený jeho plášť, ktorý si držala tuho primknutý k telu. Nebol totiž zrovna ideálny nápad potĺkať sa v noci na jeseň len v šatách po vonku. Jej oči boli červené, ale neplakala ani inak nedávala najavo, že sa niečo na cintoríne stalo. Sirius na ňu väčšinu cesty pozeral, ale ona si to ani nevšimla. Popravde - ona bola rada, že po tom všetkom vôbec kráča.

Takto mlčky došli až do vstupnej haly hradu. Teraz sa mali ideálne rozdeliť, no on kráčal stále s ňou smerom k jej izbám. Vedela, že tam je, kvôli tomu, že použil Lumos, aby mali aké také svetlo a tak náročky zmenila smer cesty. On sa síce čudoval, no stále ju nasledoval bez toho, aby sa pýtal na dôvod tejto obchádzky. Jej zámer bol jasný až vtedy, keď zastala v chodbe na siedmom poschodí a pred nimi sa začali objavovať veľké mohutné drevené dvere.

"Predtým si mal pravdu," prerušila ticho medzi nimi, "musíme sa porozprávať." Po dokončení vety pomaly vošla do miestnosti a pousmiala sa. Vôbec ju neprekvapilo, čo tam videla. Núdzová miestnosť sa vždy prispôsobila tomu, čo práve človek potreboval. Dve kreslá vedľa seba, kozub, deky a všetko ladené do zeleno-červenej. Krásne spojenie slizolinskej a chrabromilskej farby. Dokráčala ku kreslu, zhodila si topánky, čo mala na nohách a schúlila si kolená k sebe, pričom sa zakryla jednou dekou. A neprišlo jej to divné. Aj keď tam bol Sirius. Veľmi očividne len na neho čakala kým si sadne do kresla a keď si sadol, tak konečne mohla spustiť.

"Predpokladám, že si počul všetko, čo som povedala," hovorila potichu a možno trochu smutne. Prikývol jej nato síce opatrne, no presvedčivo. Vedela to. "Takže vieš, že ti to nemôžem odpustiť. Určite nie teraz a určite nie takto." Bolo to trpké, ale nebolo to nenávistné. V jej momentálnom stave to vyznelo skôr ako "nechaj ma o tom ešte chvíľu rozmýšľať a dám ti odpoveď".
"Lors, už som to povedal. Nemusíš mi odpúšťať. Máš plné právo mi neodpúšťať." Odmlčal sa. Teraz nepozeral na ňu, ale do krbu, pričom sa plamienky ohňa odrážali v jeho očiach. "..sám si to nikdy neodpustím."

Videla to znechutenie. Bolelo ju to. Vidieť ho znechuteného samého nad sebou. Nikdy by totiž nemohla povedať, že jej na ňom nezáleží. Neodvážila by sa niečo také dostať z úst.

"Vieš-" trochu sa zasekla, pretože niečo jej hovorilo, že keď to povie, tak sa veľa zmení, "nikdy som si nemyslela, že to bola len tvoja chyba. Ten večer tam bolo len moc veľa náhod a okolností, ktoré prispeli k tomu, čo sa stalo. Dokonca by som považovala alkohol za väčšieho vinníka, než teba." Slzy sa jej minuli. Síce mala trochu ten svoj chraplavejší tón v hlase a ťažšie sa jej rozprávalo, ale jej oči zostávali suché. Nad týmto sa dokonca musela zasmiať. Sirius sa len trpko pousmial do ohňa. Presne tak sa dala definovať táto situácia. Trpká. Smutná. Poľutovania hodná. Tak ako ona a tak ako aj on.
"Lily zle znášala alkohol. Vedeli sme to obidvaja. A predsa som ju náročky poslala za tebou, Sirius. Vedela som, že je spitá ako Dán. Vieš, že to bol dôvod, nie?" Zase sa odmlčala a začala si hrýzť spodnú peru. Bola z tohto rozhovoru nervózna a trochu vykoľajená. Nečakala, že o tom priamo začnú hovoriť. Vlastne netušila od začiatku, čo vlastne čakala. Prestala s tým, až keď si uvedomila kovovú pachuť krvi na jazyku. Prešla si po pere prstom a dala dole zvyšok krvi.
"Malo to byť myslené ako vtip. Že tam naletím a budem sa smiať nad tým, čo Lily stvára a ako sa pritom tváriš." Poznal ju dostatočne na to, aby vedel, že svoje každé slovo teraz myslí seriózne vážne. "Predsa len, o tom mala byť naša rozlúčka so slobodou. Veľký hotel, plno ľudí a kopec zábavy. Vo veľkom štýle, tak ako sme robili všetky oslavy. Nečakala som, že keď tam prídem, tak vás nájdem polonahých ako sa bozkávate. Vážne, nie." Teraz sa na neho už ani ona nepozerala. Pozerali sa obidvaja do toho prekliateho krbu. Náročky. Pohľad na seba by nezniesli, aj keď to bolo už tak sakra dávno.
"Napriek tomu, prvé čo ma napadlo bolo, že musím odtiaľ Lily dostať, lebo nechcem vidieť Jamesa ako ťa zavraždí a pôjde za to do Azkabanu," uškrnula sa. "Videla som, že si sa spamätal hneď ako som vošla. Pomohol si mi s ňou. Videla som, že na stole leží fľaška, ktorú si mohol vypiť len ty a preto si bol prakticky rovnako mimo ako ona.. ale nezniesla som to."

Pomaly sa zdvihla z kresla a pozrela na neho. Počul jej kroky, ale neotočil sa na ňu. Nehovoril. Nemal, čo. Stokrát by jej mohol povedať ako mu to bolo ľúto, ale nestačilo by to. Vedeli to obidvaja. Prišla k jeho kreslu, kľakla si k nemu, aby boli jej oči, aspoň trochu zarovno s tými jeho a chvíľu mlčala. A nechala ho dívať sa. Tak ako to robievali kedysi.

"Videla som to znechutenie. Vidím ho teraz. Nikdy som nebola slepá a mala som porozumenie pre všetko, čo si robil. Zmierila som sa s veľa vecami, ktoré sa stali. Kebyže to nie je deň predtým ako si máme hovoriť sľuby a deň potom ako si mi povedal, že vážne chceš, aby sme sa zobrali, tak mi je to všetko jedno." Bolo to od nej nechutne kruté. Nesnažila sa mu to dávať vyžrať, ale musela mu povedať a ukázať, čo bolo naozaj za tým, že v tú noc pred ich svadbou sa zbalila a odišla do Francúzska.
Jeho oči sa leskli, tak ako tie jej na tom cintoríne, ale kvôli tomu jej pohľadu všetky slzy potlačil. Nemohol si dovoliť niečo také ako slzy pri tom pohľade. Ani raz nežmurkol, len aby nestratil z dohľadu jej emócie akokoľvek boli úmorné.

"Bolo mi to tak strašne ľúto.." šepla k nemu a zhlboka sa nadýchla. "Kebyže ju tam nepošlem, tak je to celé inak. Nikdy by som od vás neodišla. Nikdy by som nenechala Petra byť strážcom tajomstva. Nikdy-" nemohla však dopovedať, pretože on jej priložil prst na ústa a so smutným úsmevom pokrútil hlavou.
"Nič nevyriešiš tým, že sa budeš obviňovať. Keby bolo keby ešte nikdy nič nevyriešilo. Pokazil som to. Mohlo to byť krásne, ale nie je," povedal k nej smutne a potom sa skĺzol z kresla k nej na zem a objal ju. "Sebecky ti však musím povedať jednu vec. Nech budeš robiť hocičo a nech budeš hocikde, s hocikým.. vždy tu budem pre teba."

Nevedela, čo mu na to odpovedať. Povedala to na začiatku - odpustiť mu nemohla. A on to vedel. Preto to bolo sebecké. Strašne sebecké. Presne ako on. A ona namiesto toho, aby tam začala plakať sa potichu rozosmiala priamo jemu do ucha.

"Ty si strašne sebecké hovädo, Black."

***

Ráno bolo pochmúrne. November sa dostavil s nechutným daždivým počasím a mrazom, ktorý jej bol akurát tak proti srsti, ale toto ráno jej nevadil. Nenaspala toho veľa vzhľadom na nočné udalosti, ale spať viacej ani nechcela. Bol víkend, čo pre ňu značilo jeden deň voľna. V nedeľu už mala prácu. Ale sobota bola ako krásnym požehnaním po všetkom, čo sa prihodilo. Včera sa dostala do postele len za pomoci Siriusa. Mala pocit, že sa včera medzi nimi trochu roztopili ľady. Konečne si uvedomila, že ich minulosť proste nemôže len tak hodiť za hlavu a správať sa k nemu ako k cudziemu človeku.. vedel toho o nej až príliš veľa na to, aby sa to dalo.

Na rýchlo zbehla do kúpeľne v celkom pozitívnej nálade, hodila na seba habit a pomaly si to namierila do Veľkej Siene. Pochybovala, že takto ráno sa tam bude zdržiavať nejak viac študentov, vzhľadom na fakt, že včera bol ten ples a bolo pomerne skoro ráno. No keď došla, tak si hneď všimla nejaké tie skupinky pri stoloch. Väčšina to boli však prváci, druháci a tretiaci - tí, čo mohli na ples len na kratší čas.
Jej pohľad sa zvrtol k učiteľskému stolu. Sirius chýbal, no pohľadom našla Remusa. Na chvíľku sa zarazila, ale pokrčila plecami. Pravdepodobne sa bude musieť spovedať, kde to včera vlastne bola, ale teraz si nedovolila odmietnuť jeho spoločnosť. Vážne ho potrebovala. V priateľskom slova zmysle.

"Dobré ráno, chlpáč," zahlásila k nemu s úškrnom, keď si k nemu prisadla. Okrem nich boli pri učiteľskom stole len ďalší dvaja ľudia a to Flitwick a Hagrid. Trochu čudné kombo. Zaujímalo by ju ako to tam včera vyzeralo, keď tam nikto iný z učiteľov ešte nie je.
"Dobré ráno," vrátil jej s pohľadom, ktorý si žiadal prevrátenie očami ako čerešničku na torte, ale holt, nestalo sa.

"Za toho chlpáča sa nehnevaj. A rozprávaj ako bolo včera. Sudičky prišli ako mali? Výzdoba sa podarila? Robili prefekti, čo mali robiť a-"
"Viacej otázok naraz by sa nedalo?" prerušil ju s akýmsi povzdychnutím. "Všetko bolo tak ako má byť, všetci boli spokojní. Radšej mi povedz aký si mala večer."
"S kým teraz?" zatvárila sa nevinne a na tvári jej pohrával úsmev. Remus nemal absolútne poňatia kam šla, pretože by mu nevedela vysvetliť dôvod prečo tam po toľkých rokoch šla. Len vedel, že ide so Severusom. Ale to jej teda nevadilo. Plánovala to využiť vo svoj prospech.
"S Merlinom asi nie.."

"Nó, so Severusom to bolo najskôr fajn, ale poznáš ho. Halloween. Všade samá netopieria konkurencia, takže nakoniec zostal celý nabručaný, tak som ho nechala tam kde bol a šla kade ľahšie. No a so Siriusom bolo tiež celkom fajn."
"Ty si ho nechala len tak niekde stáť..?" začal najprv nechápavo uprostred toho, čo hovorila, ale potom sa zháčil. "Čo si robila s Tichošľapom? A.. Sirius? Odkedy ho zase voláš Sirius?" Z toho, čo povedala mu úplne neúmyselne spadla vidlička a jeho ani nenapadlo ju zodvihnúť. Ona si zatiaľ spokojne odpila z kávy a pustila sa do toastu so slaninou a vajíčkami. Náročky si odkusla bizardne veľký kus a potom mu ukazovala na ústa, že nemôže rozprávať.

"Vidím, že dnes máš neobyčajne dobrú náladu," skonštatoval trochu mrzuto a ona sa len zaškerila s toastom medzi zubami. Ešte šťastie, že sa vtedy nikto nepozeral na učiteľský stôl. Dožula toast a rovno sa zaškerila znovu.
"No, už to tak bude, chlpáč. A Siriusa volám Siriusom odjakživa. Len som si v tom dala menšiu pauzu. Ale možno si to ešte rozmyslím. Napokon, včera sme si len povedali v podstate akí sme sprostí, to z nás ešte nerobí najlepších priateľov." Hodila do seba zvyšok kávy a potom sa postavila od stola. "Bol to síce zábavný rozhovor, ale práve som si spomenula na nášho pána Netopiera, takže by som ho mala asi ísť pozrieť. Či ho niekto neukradol, keď som ho tam opustila alebo tak. Krásny deň ti prajem, chlpáč!" hlesla k nemu ešte a akýmsi nadľahčeným krokom odišla zo Siene.

"Asi jej už načisto preskakuje," povedal si sám pre seba a konečne sa zmohol na zdvihnutie toho chúďatka vidličky.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Victoria Autumn Victoria Autumn | Web | 27. listopadu 2015 v 13:03 | Reagovat

Pěkný blog...Spřátelíš?

2 Victoria Autumn Victoria Autumn | Web | 27. listopadu 2015 v 13:35 | Reagovat

Tak já bych na to opravdu nešla :D Jen je to dobré k relaxaci..Ale také mám raději živou hudbu...A hlavně když mi hraje on :3 ♥
A Willian Turner je z doby Romantismu.... :)

3 Victoria Autumn Victoria Autumn | Web | 30. listopadu 2015 v 14:14 | Reagovat

Doporučuji..je to úžasné anime...už jsem u 9tého dílu :D :3

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 2. prosince 2015 v 14:15 | Reagovat

Myslím, že som sa oficiálne zbláznila, pretože som namiesto robenia eseje z taliančiny čítala tento tvoj príbeh. Ale ked som zistila že je to FF na HP, a to ja milujem nemohla som prestať číťať. Mám takéto príbehy veľmi rada, dej aj postavy ma zaujali. Som zvedavá, ako sa to bude vyvýjať dalej, čo vymyslíš, ako sa veci pohnú a ako to celé skončí. Teším sa na pokračovanie :-)

5 Victoria Autumn Victoria Autumn | Web | 7. prosince 2015 v 13:10 | Reagovat

Ahoj jak se máš? :)

6 Victoria Autumn Victoria Autumn | Web | 9. prosince 2015 v 21:31 | Reagovat

Ahoj jak je

7 Victoria Autumn Victoria Autumn | Web | 10. prosince 2015 v 2:45 | Reagovat

Děkuji

8 snapeova snapeova | Web | 18. února 2016 v 11:54 | Reagovat

Tahle kapitola byla taková vyvážená, skvělá. :)

9 ♥♥Veronika♥♥ ♥♥Veronika♥♥ | Web | 6. června 2016 v 1:46 | Reagovat

velice romanticko-zábavná kapitola, fakt jsem se dost bavila :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama