Žijem pre vás! 9 - 0%
Dragon Princess 4 - 20%
Clarksnová, ty sa nezdáš! 6 - 0%
Don't be so serious! 15 - 65 %
(aktualizácia 22.3. 2016)


5. Netopiere sú furt rovnaké

19. července 2015 v 0:16 | Nessa |  Clarksnová, ty sa nezdáš!
WTF? :D Ja sa rehocem :D Ja neverím :D Ja som to dopísala :D Sláva. Ďalší diel CLARKSNOVEJ. Umrem. Možno budúci vydám skôr ako za rok.. Užite si to o.o Je to dlhšie ako posledný diel DnbS :D



Po pár minútach čo sa Lily vytratila sa konečne uráčili dostaviť moji spolubývajúci. Teda.. aspoň časť z nich. Konkrétne Remus so Siriusom. Mám pocit, že Fred zostal, aby počkal na Georga a Pettigrew, aby zobudil Jamesa. Pochybujem, že sa im to podarí, ale budiž. Nie je to moja vec. Im nič nezostane z raňajok.
Keď došli až tam, kde som sedela, Sirius si sadol hneď ku mne a Remus oproti. Ani som ich nestihla pozdraviť a už sa k nám hrnula jedna z tých blonďatých nán.
"Siriusko! Mali sme sa tu už pred polhodinou stretnúť! Veď si sľúbil, že dnes budeme raňajkovať spolu," povedala k nemu vyčítavým tónom a mne začala trhať kútikmi. Takže ho fakt volajú Siriusko. Chudák. Mám pocit, že mu z toho za chvíľu praskne hlava, ale.. môže si za to sám. Nemá chodiť s hentakými trubkami (a to je ešte ľahké slovo; sú aj horšie, ale oni predsa nemôžu za to, že sú proste od prírody tupé).
"Ale Karen.. proste som bol unavený po včerajšku." Pochybujem, že táto výhovorka by mu niekedy mohla pomôcť pri nejakom dievčati.
"To je určite kvôli nej!" začala tam fňukať a mne až po chvíli cvaklo, že hovorila o mne. Prečo by to malo byť kvôli mne? Uškrnula som sa a keďže stála akoby medzi mnou a Siriusom a ku mne bola chrbtom, tak som si mohla dovoliť začať šaškovať a napodobňovať ju. Videla som, že Sirius sa na mne jednoznačne baví a tá Karen začala trepať niečo o tom, že mu nedám spávať a že ho určite stále otravujem. Povzdychla som si a potom som jej poklepala po ruke.
"Zlatko, kebyže ho chcem otravovať, tak tu už dávno nie je lebo by zošalel. Skús si do tej svojej malej hlavičky dostať, že nie všetci sú ako ty a že niektorí ľudia na tejto planéte ešte nezabudli ako používať mozog." To by asi stačilo. Nepotrebovala som ju urážať nejakými nadávkami.. myslím, že toto malo aj tak lepší účinok ako hocijaké vulgarizmy sveta. Normálne som mala pocit, že od toho ako sa nafúkla sa vznesie do vzduchu a začne poletovať po hrade ako nejaký duch. Potom len urazene odkráčala preč a ja som konečne mohla spustiť svoj smiech.
"Nemusela si jej hovoriť tú krutú pravdu takto.." uškrnul sa naproti sediaci Remus a potom sa tiež začal smiať. Sirius nás už dávno ale predbehol a on sa už pomaly šúlal po zemi.
"Odteraz si môj osobný bodyguard!"
"Ó, ďakujem pane za toto šľachetné povýšenie.. je to od vás naozaj veľmi milé!" vydala som cez seba ešte cez smiech a nejak som mierne naznačila poklonu. Potom som sa pomaly spamätala a uškrnula sa. "Nechcete už konečne začať jesť? Pretože takto to na prvú hodinu asi nestihneme ak sa máme ešte vrátiť do veže." To upozornenie ich zjavne nakoplo a po desiatich minútach sme už vyrážali späť do izby.
"To nemyslíte vážne!" zahučala som naštvane, keď som vošla do izby. Namiesto toho, aby som videla Pettigrewa, Jamesa, Freda a Georga ako sa chystajú na raňajky, tak všetci ležali v posteliach. Fred celý oblečený spal ako zabitý, George vyzeral, že zaspal uprostred toho ako sa obliekal, James sa snáď ani nepohol.. a Pettigrew proste spal.
"Čo si taká nepríjemná," zahundral George, keď som ho prebudila. "Veď na raňajky ísť nemusíme."
"Ako keby si ty vydržal bez raňajok." Svätá pravda. Dvojčatá proste nevydržali bez raňajok. Viete čo tajomstvom všetkých Weasleyovských vynálezov? Že dvojčatá neboli hladné a že ja som mala aspoň lyžičku pudingu predtým, než sme začali niečo vymýšľať. A čože sú to Weasleyovské vynálezy? Hocijaké hovadinky, ktoré pobavia. Zabávame sa tým snáď už od detstva. Respektíve.. najprv sme vyrábali ručne len rôzne srandy bez použitia mágie, no potom keď sme nastúpili na Rokfort, tak sa nám otvorilo kopec možností. Je sranda na takýchto veciach pracovať.. človek by povedal, že sa to ani nedá spraviť a ono sa nakoniec dá.

Pokrútila som hlavou a potom k nemu došla. A dosť. Proste na tie raňajky pôjdu inak s nimi nebude rozumná reč. Chytila som Georga za ruky a plnou silou som ho za ne potiahla tak, aby spadol z postele. A s Fredom to isté. Akurát toho som stiahla za nohy, lebo tie mal bližšie.
"Si hrozná.." zamrnčal George a pomaly sa pozviechal zo zeme.
"A to vadí?" Moja výhra bola badateľná. Vedeli to oni a vedela som to aj ja. Aj Fred sa pomaly postavil, no nedovolil si povedať mi ani slovo. Zjavne vedel, žeby som ho ešte zpucovala za ten uterák. A to by som spravila keby sa začal sťažovať - tomu verte.
"Fajn. A teraz niekto dostaňte z postele hentých, inak tu stvrdneme do Vianoc," kývla som hlavou na Jamesa a Pettigrewa. Nie žeby sa k tomu niekto mal, no potom sa Sirius rozhýbal a spravil to isté čo ja.. i keď trochu drsnejšou verziou - proste ich z tých postelí vykopol. Myslím, že dvojčatá ešte môžu byť radi, že som na nich bola taká dobrá.
Sotva sme stíhali prvú hodinu. Elixíry.. so Slizolinom. Plus bolo akurát to, že tentoraz nás nebude učiť Snape. Chalani hovorili niečo o tom, že učiteľ na elixíry je fajn.. takže snáď to nebude také zlé.
Doleteli sme tesne pred dvere v momente, čo vyšiel učiteľ. Šťastie. Pustil nás dnu a ja som mala konečne čas si ho premerať. No.. vyzeral v skutku zvláštne. Bol to úplný opak Snapea. Vyzeral staro, na hlave mal už pramálo vlasov, ale vyžaroval z neho optimizmus a aj keď pôsobil trochu strhane, na tvári mal úsmev.

Všetci sa rozpŕchli ku kotlíkom, aby sa im ušlo miesto. Boli sme totiž vzadu a nie každý z nás mal toľko šťastia. Vzhľadom na to, že väčšinou sa pracovala v dvojiciach, tak aj lavice boli po dvoch. Lenže veľa ľudí bolo už posadených a nemalo pracovných partnerov. James sa priam rozbehol k Lily, ktorá zbledla, keď sa k nej posadil a vyzeralo, akoby to bol najhorší deň v jej živote. Sirius si len ležérne odtiahol stoličku vedľa nejakej baby. Chrabromilčanky.. samozrejme. To sa dalo čakať. Fred a George vychytali spolu miesta. Posledná voľná lavica. Mala som pocit, že Pettigrew by sa radšej prepadol než sedel tam, kde nakoniec sedel. Vybral si miesto vedľa nejakého chalana zo Slizolinu a ten nevyzeral veľmi nadšene. No a Remus a ja sme sa tiež dostavili k svojmu osudu. Remus si to odniesol v podobe veľkej Slizolinčanky s čiernymi hustými vlasmi. A tým veľkej ju nechcem urážať, ale pre Merlina - ona mala asi dva metre a najštíhlejšia teda tiež nebola! Ja som sa nahrnula do prvej lavice. Vedľa nejakého chalana. V tú dobu som si ho bohužiaľ nepozrela lepšie. Keby som to spravila, možno by som sa vyhla šoku, ktorý prišiel vzápätí.

Chvíľu som po očku ešte pozorovala Slughorna, ako si pripravuje nejaké veci na stole. Potom som sa obzrela na svojho spolusediaceho.
"To si robíte srandu!" vypískla som na celý žalár a všetci na mňa pozerali ako na zjavenie. Ja nevnímajúc som mala vypleštené na mladého Snapea. Slughorn sa na mňa pozrel prenikavým pohľadom.
"Chceli by ste nám niečo zdeliť, slečna..?" odmlčal sa. Celkom prirodzené, že nevedel moje meno vzhľadom na to, že som pochybovala, že študoval akí noví študenti došli na Rokfort. A ešte k tomu, keď sme ani neboli na zahajujúcej ceremónií.
"Eh..?" vydala som zo seba najprv. "Em.. Clarksnová," šepla som nakoniec. Začula som za sebou ako sa Sirius, James a dvojčatá rehocú. Okrem toho ešte ďalších päť študentov, ale tí sa neodvážili rehotať.. oni sa vlastne len potichu smiali. Takže tých som si nevšímala. Na mojej stupnici sa nesmiali dostatočne na to, aby som im venovala pozornosť.
Snape sám vyzeral, že nechápe absolútne prečo som to spravila a pozeral sa na mňa tým istým pohľadom, ako sa na mňa pozeral šesť rokov na Rokforte ako učiteľ. Ako na hlúpu hus. Myslím, že to sa nikdy nezmení. Snáď. Ani si neviem predstaviť akoby sa na mňa Snape mohol pozerať inak.
"No, vidím, že slečna Clarenová si to rozmyslela a už nepovažuje za potrebné povedať čokoľvek, čo bude potrebovať našu pozornosť. A teraz sa presunieme k dnešnému učivu.."

Niečo začal tárať, ale ja som absolútne nedávala pozor. Nejak som mala pocit, že toto bude ešte horšie ako normálne hodiny. Ale ak by robil väčšinu práce Snape, tak by mi možno dnes nevybuchol kotlík. To by bolo vážne super. Lebo ak bol niekto väčší talent na výbuchy kotlíkov, tak to mohol byť maximálne tak Seamus Finnigan z Harryho ročníku. Ale aj toho som niekedy prekonávala svojou nešikovnosťou. Mne dokázal vybuchnúť aj elixír, ktorý bol úplne dobre namiešaný!
"Budeš tu len sedieť a pozerať do blba alebo začneš niečo robiť?" zavrčal k nej Snape. Tým pádom si vyvodila, že majú pracovať spolu. Super. Najlepšia vec ako začať deň. Hodina elixírov s učiteľom, ktorý si nepamätá ani jej meno a na ktorej má navyše pracovať so svojim budúcim profesorov elixírov, ktorý ju neznáša v každej dobe.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama