Žijem pre vás! 9 - 0%
Dragon Princess 4 - 20%
Clarksnová, ty sa nezdáš! 6 - 0%
Don't be so serious! 15 - 65 %
(aktualizácia 22.3. 2016)


Kapitola 6 - Neodpustiteľné kliatby (ktoré sa aj tak odpúšťajú)

24. února 2015 v 19:59 | Nessa |  Don't be so serious!
Toto je divné. Musím uznať, že číslo šesť je fakt.. zvláštne. Nikdy som si nemyslela, že toto budem písať ďalej :D Pretože som si nemyslela, že to bude niekto čítať. A aj keď to číta len pár ľudí, tak proste neprestanem vydávať. Aj keď z ďalšej kapitoly nemám vôbec nič rozpísané :D Ale ja to napíšem :D Lorrein je proste moja a ja milujem všetko okolo nej.. :D A teraz už nezdržujem - nech sa páči.
Nessa



Dni boli pochmúrnejšie. Vyhýbala sa prakticky každému komu mohla. Blackovi lebo nemala chuť sa s ním rozprávať o ničom inom ako o obrane, Remusovi lebo na neho bola naštvaná, Dumbledorovi lebo ten chlap furt niečo chcel a celkovo všetkým, lebo sa tvárili akoby im povraždila mačky.
Jediný s kým bol normálny ("normálny") pokec bol Severus. A to len čisto preto, lebo ona mu nestála za to, aby nejak riešil jej správanie a podobné veci. Oni dvaja si rozumeli vždy.. i keď nie zas tak úplne vždy tým správnym spôsobom. Oni boli proste nedefinovaná jednotka cynizmu a uštipačnosti na kope, ktorá dokopy nespravila "boom!", ale sa nenúteným spôsobom dopĺňala. Asi preto jej neliezol väčšinou na nervy. Nenútený spoločník. Tak ho nazývala kedysi. Až teraz si postupne začala uvedomovať ako strašne to znelo.

"Čo ti spravili tie špagety?" pýtal sa, keď sa jej darilo prehrabovať sa svojim obedom už takmer desať minút. Nespomínajúc to, že ho k tomu ešte aj vraždila pohľadom.
"Nechutia mi," odfrkla na to a pustila vidličku. Nemala chuť prakticky na žiadne jedlo na stole.
"Previnilci.." uškrnul sa na to len, no tak, aby to nevidel nikto okrem nej. Okrem toho, že to bol občas neskutočne protivný netopier, tak pri nej sa dokázal správať niekedy aj normálne. Fakt. Akože nevraždiť pohľadom každého, kto sa pred neho dostal a nevypustiť každú vetu z úst ako nejakú sprostú poznámku.
"Odchádzam. Myslím, že za chvíľu sa sem dohrnú." Tú druhú vetu asi nemusela ani dopĺňať. Jemu by bolo aj tak jasné, že jej dôvodom je Remus a Black.

Nemala však také šťastie aké chcela a na Remusa natrafila pred Veľkou sieňou. Chcela sa rýchlo vypariť, no on ju zachytil za rukáv.
"Pusť.." precedila pomedzi zuby a hodila po ňom jeden zo svojich škaredých pohľadov. Tých z pravej skrine. Z päťdesiateho radu. A zo siedmej poličky. Mala ich veľa.
"Začni sa správať ako dospelá konečne!" vypálil po nej zúrivo a ju to tak trochu prebralo. Naštvaný Remus sa nevidel len tak. Asi to bolo to, čo ju donútilo otočiť sa k nemu a čakať, čo jej k tomu viac povie.
"Sakra! Človek pre teba chce to najlepšie a namiesto toho, aby si sa konečne so Siriusom nejak pomerila sa s ním pohádaš. A pochybujem, že to bola jeho vina, aj keď je to občas zakomplexovaný pako. A potom si ešte naštvaná aj na mňa za to, že čo? Že sa snažím, aby som nemusel striehnuť či sa moji najlepší priatelia nepozabíjajú, ak ich nechám chvíľu samých?"
Stála úplne mimo z toho, čo jej povedal. Ani nevedela či sa chcela hádať alebo uznať jeho pravdu. Trochu sa jej to dotklo, aj keď si tohto všetkého vlastne bola vedomá. Vlastne sa jej dotkol fakt, že Remus bol teraz tu, aby jej to vyčítal.

"Fajn."
"Som rád.. počkať, čo?" zostal sa na ňu pozerať ako na zjavenie. Po prvé mu odpovedala úplnú blbosť a po druhé ani nevedel na čo to má byť odpoveď.
"Nič. Proste fajn. Rýpaj si ďalej.. ja počkám." Zatvárila sa ako najtrpezlivejší človek na svete, no pozerala sa do blba.

"Máš hodinu," ozvalo sa za ňou a potom dostala pohlavok od niekoho. Od Severusa. Ten sa vždy zjavil v správny čas, na správnom mieste. "A ty, Lupin, si skús nájsť iný čas na to, aby si jej čistil žalúdok," zavrčal. Zdalo by sa, že to robil preto, aby nedošla neskoro na vlastnú hodinu, no ona vedela, že to spravil kvôli nej. Jáj. Toľko obetavých chlapov v okolí.
Bez okolkov sa otočila od Remusa a zdrhala smer kabinet. Nepotrebovala tam zostávať dlhšie.

***

V kabinete za sebou zabuchla dvere a konečne si vydýchla. Prakticky celú cestu tam bežala ako zmyslov zbavená. Nechcela stretnúť nikoho ďalšieho. Pochybovala totiž, žeby sa Severus dokázal premiestňovať v hrade.
Zamyslela sa, čo mala za hodinu. Potrebovala si zobrať veci, ktoré mala pripravené na výučbu. Pozrela sa do svojho provizórneho rozvrhu, čo mala pripevnený ku stolu a uškrnula sa. Piataci. Zas. Mala ich rada. A hlavne z nich veľa poznala, takže vedela ako na nich.

Začula prvé hlasy v učebni pod kabinetom. Vedela, že to budú chrabromilčania - kedy by sa Slizolin uráčil prísť skôr ako päť minút po začatí? Zatiaľ si rozložila pergameny a prešla si znovu látku, čo sa mali učiť.
"Neodpustiteľné kliatby," šepla si pre seba. Úplne jej to vyfučalo z hlavy. Mala pocit, že idú brať pokročilejšie cloniace kúzla a štíty. Asi si ich pomýlila so šiestakmi. Keď tak nad tým rozmýšľala, tak jej Dumbledore niekedy na začiatku roku hovoril, že túto tému dá jej. Pretože to bude vedieť podať.. ako to hovoril? Miernejšie? Asi. Minulý rok im ich tu dokonca predvádzali. Aj keď nepochybovala, že veľa z nich už mala aké také skúsenosti s týmito kliatbami.

Otvorila dvere a študenti v učebni stíchli. Pomaly zišla dole schodmi, v rukách nesúc poznámky k učivu.
"Dobrý deň," pozdravila, "nebudeme sa zdržiavať zbytočným úvodom a rovno prejdeme k veci. Naša dnešná téma sú neodpustiteľné kliatby." V triede to zašumelo.
"Nie, nebudem vám ich ukazovať ako môj predchodca, ak je to to čo si myslíte. Pán riaditeľ však považuje za dobré vysvetliť vám trochu iné veci ohľadom týchto kliatob." Nasledoval jej asi štvrťhodinový prejav len o tom, čo všetci dávno vedeli. Ako sa volajú, čo spôsobujú a bla, bla, bla. Považovala za dobré im to zopakovať. Aj keď pochybovala, že by si niekto takéto veci nepamätal.

"Teraz trochu k tej najhoršej kliatbe. Je dobré ňou začať, pretože každý z vás vie, že je najnebezpečnejšia a o tom, čo je pre vás najnebezpečnejšie by ste mali vedieť najviac. Všetci vám tvrdili, že táto kliatba sa nedá prežiť a pritom dôkaz o opaku sedí v tejto miestnosti," všetkých oči, sa na chvíľu presunuli na Harryho. "Bohužiaľ vám nepoviem, čo sa stalo, že kliatba neúčinkovala. Tak ako vám to nepovie snáď nikto iný, ale môžem vám povedať ako sa dá proti tejto kliatbe brániť." Teraz si už spravila väčšiu odmlku. Potrebovala si trochu ujasniť slová, aby v tom nemala zmätok.
"Prvá účinná vec je mať dobrú fyzičku a vedieť sa vyhýbať kliatbam." Triedou sa rozľahol smiech pár študentov, no ona to za veľmi smiešne nepovažovala.
"A keď ste lenivé lemry, tak si zdokonaľte svoj štít. Kliatba sa odraziť dá, no treba na to veľmi veľa energie, byť celkovo dobrý v čarovaní a tiež sa zíde aj aký taký talent. Okrem štítu sa môžete pokúsiť samozrejme kliatbu prebiť nejakým kúzlom, no nikomu z vás by som to vo vašom momentálnom stave nedoporučovala." Hodina prebiehala v podobnom duchu. Až sa divila ako to, že všetci dávajú pozor. Upustila od Avady a presunula sa ku Cruciatu. Vážne nemusela tú kliatbu, aj keď jej prišla svojim spôsobom najlepšia. Záležalo na tom, aký človek ju proti vám použil.

"Kliatba Cruciatus je len taká silná, aký je človek, ktorý ju zošle. Pochybujem, že keby ju použil niekto vo vašom veku, tak by spôsobil niečo viac než bolesť hlavy. Odolní čarodejníci dokonca vedia aj cez túto bolesť naďalej bojovať. Tých však veľa v tejto dobe nenájdete."
Vedela presne o čom hovorila. Väčšina tých, ktorí vedeli niečo robiť aj cez túto kliatbu boli buď stúpenci Temného Pána alebo mali nejaký špeciálny výcvik. Alebo mali jednoducho talent a boli to silní čarodejníci.

K Imperiu toho nemala veľa. Popísala len tie základné veci a povedala im, že najdôležitejšia je vôľa na jeho prekonanie. Aj keby sa to pokúšala vysvetliť viac, tak by pravdepodobne neuspela, keďže ich mozog by nechápal určité súvislosti. Na to jednoducho ešte nemali dostatok vedomostí.

Koniec hodiny došiel skôr než sa nazdala. Zadala im úlohu, aby jej napísali o najväčších šarapatách, ktoré napáchala kliatba Imperius a to bolo všetko. Nie žeby to niekedy potrebovali, ale chcela sa držať plánu.
Už si myslela, že všetci odišli, tak si vydýchla a začala si baliť veci.

"Pani profesorka?" ozvalo sa spoza nej a ona sa na ten hlas zasekla.
"Áno, pán Potter?" otočila sa k nemu. Poznala ho po hlase. Akoby nie.. až priveľmi sa podobal hlasu jeho otca. Aj keď to boli úplne iné tóny než poznala od Jamesa. V každom prípade tam bolo niečo, čo jej dodávalo istotu, že je to on.
"Môžem sa vás spýtať na niečo?" Predpokladala, že to bude niečo s obranou. Vlastne po tejto téme by jej to neprišlo ani divné.
"Iste."
"Pri kliatbe Imperius.. záleží aj na tom aký čarodejník ju vyslal? Pretože minulý rok.."
"Áno, počula som. Minulý rok ste ako jediný nepodľahli," odmlčala sa, pretože nevedela čo na to povedať, "iste za to môže vaša vôľa, ale pochybujem, žeby ste sa ubránili tejto kliatbe od silnejšieho čarodejníka. Okrem toho za to mohol aj fakt, že ste boli pripravený a taktiež to, že ste boli v dobrej psychickej kondícií."
Chvíľu bolo ticho a Harry nič nehovoril, tak jej napadlo, že bude dobré spomenúť ešte pár vecí.
"Nie každý človek zvládne to čo ty. Môže to byť najmúdrejší človek akého poznáš a predsa.. predsa to nedokáže. Všetko záleží od situácie a od osobnosti. Poznala som ľudí, čo Imperiu dokázali čeliť a boli z nich úžasní aurori. A taktiež tých, čo nedokázali, ale tak či tak tam vždy bol niekto, kto ich z toho dostal." Vedela presne na koho myslela a musela sa pousmiať. Vždy keď bola v prítomnosti "tria", tak si spomenula na Lily a Jamesa. Aj keď by na to nemala mať ani právo.
"Ak je to všetko, tak budem musieť ísť. Študenti nepočkajú," pousmiala sa a rezkým krokom prechádzala okolo neho. Stihla si však všimnúť jeho oči a na chvíľu sa pozastavila.
"Máš oči svojej mamy."
A potom sa vyparila.. Merlinvie kam.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Aya Aya | Web | 7. března 2015 v 14:53 | Reagovat

Aw, konečně jsem se dostala k pokračování a čekají na mě hnedka dvě kapitoly! :3 Tato část na mě působila trochu pomaleji s vývojem obsahu, a to mi trochu vadilo. Ale chápu, že je to nejspíš nezbytné podstoupit takové kapitoly k dalšímu spádu. ^^ Líbila se mi nejvíce ten konec s rozhovorem s Harrym, protože se tu Harry ještě moc nevyskytoval. :D
Jinak k úvodu - jsem ráda, že tuhle povídku píšeš a že jsem si našla čas ji číst, protože mě velmi baví a doufám, že ji dopíšeš do konce. :3

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 2. prosince 2015 v 13:55 | Reagovat

ach.. fakt to začína byť veľmi dobré :D pri FF ktoré čítam si už pomaly ani nespomínam, že sa Harry v príbehu vyksytoval (ved načo aj no nie, aj ked bol hlavná postava, taký Sevík, Black či Lupim boli zaujímavejší, nič proti Harrym) :D
Páčila sa mi tá posledná veta ♥

3 ♥♥Veronika♥♥ ♥♥Veronika♥♥ | Web | 5. června 2016 v 19:32 | Reagovat

ten konec je úžasný :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama