Žijem pre vás! 9 - 0%
Dragon Princess 4 - 20%
Clarksnová, ty sa nezdáš! 6 - 0%
Don't be so serious! 15 - 65 %
(aktualizácia 22.3. 2016)


Kapitola 3 - Rokville

3. února 2015 v 13:28 | Nessa |  Don't be so serious!
Jáj. Tie názvy ma začínajú viac a viac štvať :D Už vidím ako ich za chvíľu úplne vypustím :D Plánovala som pridávať iné články pomedzi, ale holt teraz na to nie je toľko času.
Nessa


"Daj mi masáž.." zamumlala, keď sa Remusovi podarilo ju dopraviť až do jej izby. Bol piatok takže bola z celého týždňa dostatočne unavená na to, aby od neho chcela niečo také. A nejak podvedome vedela, že sa nad ňou zľutuje. Keď tak nad tým rozmýšľala, tak zo Záškodníkov jej bola najviac po chuti Remusova povaha. Taký nekonfliktný človiečik.. až na to, že postupom času sa proti jej správaniu stal natoľko odolný, že jej bez menších problémov dokázal oponovať vo všetkom.
Hodila sa na svoju posteľ tvárou rovno na matrac a už len čakala či sa podvolí, alebo či sa na ňu nakoniec vykašle. Mala šťastie. Po chvíli zacítila jeho ruky na svojom chrbte. Bolo cítiť, že on presne vedel čo robí. S tým by mohol zbaliť kopu žien. Lenže on nie. Ale tým sa netrebalo zaoberať. Bola to jeho vec a ona mu do toho nikdy radšej nekecala. Za ten čas, čo ho poznala, sa pri podobných veciach naučila mlčať.. čo bolo celkom praktické. Pre všetkých - nie len pre ňu.
"Povedz mi ako to robíš.. prežiť celý týždeň bez toho, aby ti rupli nervy alebo si sa fyzicky niekde zrútil," vyžadovala potichu a akosi prispato. Človek nech sa nediví. Bolo už celkom dosť hodín a ona práve skončila svoju hliadku.. ktorú mala veľmi očividne s kým? Trikrát hádajte. Takže bol taký dobrý, že ju odteperil sem. Bola vlastne šťastná, že ju mala s ním. Nikto iný by sa s ňou ani normálne nerozprával. Možno Severus. I keď ten mal tiež od normálnosti ďaleko. A ostatní ju buď stále považovali za moc mladú alebo sa s ňou nedokázali normálne rozprávať.. alebo niečo iné. Každý mal svoj unikátny dôvod a každý bol vlastne na jedno kopyto. Proste päť plus nula alebo nula plus päť. Nech robíte, čo robíte - výsledok sa nezmení.
"To je zvyk. Keď si zvykneš na to, že budeš každý deň ohučaná, tak je to v pohode." Videla, že sa uškrnul. Respektíve to skôr vedela, keďže to vidieť veľmi nemohla. Len idiot by si to nedomyslel. Alebo ten čo ho nepoznal. Logika. Všetkým sa vždy Remus zdal strašne utiahnutý a konzervatívny.. a ona bola rada, že bola z tých, ktorí vedeli, že to je veľmi ďaleko od pravdy. Ten človek občas robil väčšie sprostosti ako ona a ona porobila už veľa somarín.
Jemne pootočila hlavu tak, aby ju mala do boku smerom k nemu a tým pádom sa na neho mohla pozerať: "Zostaň tu. Asi ma porazí ak budem ešte raz zaspávať v tom strašnom tichu." Klasika. Ale to nebolo tak nezvyčajné. Pravdepodobne by to navrhla aj hocikomu inému. Veď mu nehovorila, že sa s ňou má vyspať, tak na tom nebolo nič zlé. Len chcela, aby tam niekto bol a niečo rozprával kým bude zaspávať. Pretože tak sa jej vždy najlepšie zaspávalo. Najlepšie pri svetle sviečky, vôni levandule a tichom rozprávaní nejakého človeka vedľa nej. A občas jej stačila aj prítomnosť toho človeka. Ako kedy.. podľa toho, akú mala náladu.
"Tak to teda nie. Dumbledore by ma zabil. Sirius by ma zabil. A potom by som sa zabil sám, pretože by som bol zajtra dolámaný ako pes ak by som spal pri tebe. Vždycky všetkých skopeš z postele."
Na chvíľu zavládlo v izbe ticho a potom sa ozvalo od nej len tiché zamraučanie a hlavu si opäť zabodla do matracu.
"To nemôžeš vedieť," povedala obviňujúco, no toto ju zaujalo. Žeby vedel niečo, čo ona nie?
"Šiesty ročník? Nový rok?" hovoril Remus so smiechom a ona si potom povzdychla.
"Zabudla som. Asi je dobré, že si to nepamätám," poslednú vetu dodala len tak a mierne sa pousmiala. Samozrejme.. jej minulosť a hlavne rokfortské časy boli celé na hlavu. Ale to jej nemôže mať nikto za zlé vzhľadom na to, že skončila tam, kde skončila. Slizolin bol jej fakultou celé tie roky.. a chápala prečo. Hodila sa tam. Problém je, že inak ako všetci ostatní. Ale žily jej to zrovna netrhalo.
Započula Remusov hlasný povzdych: "Tak spi, kým tu s tebou strácam čas.." Nepovedal to však obviňujúco. Bola to sranda. Jej by to nepovedal. On nie.

***

Zobudila sa na klopanie na okno. Jasné. Veď prečo nie, že? Víkend a ona sa budí, lebo jej sova klope na okno. Teda.. aspoň si myslela, že je to sova. Nemalo to byť čo iné. Napriek tomu však otvorila oči až po chvíli. Ležala na boku, no to čo považovala za vankúš nebol vankúš.
"Niekomu sa uráčilo vstať," skonštatoval Remus po chvíli a ona sa z neho odvalila.
"Ty si tu zaspal.. tvoja chyba," pokrčila plecami. Veď ho tam nedržala. Vyhupla sa na nohy a trochu sa natiahla. Otvorila sove, ktorá jej len priniesla noviny a potom sa obzrela. Asi by sa mala prezliecť do niečoho normálneho. Bol víkend.. a ona mala v pláne ísť do Rokvillu. Aspoň v sobotu nemala žiadne povinnosti. V nedeľu bude musieť pripravovať veci na celý týždeň. Pravdepodobne. Ak jej do toho niečo nepríde.
"Ideš do Rokvillu?" spýtala sa ho po chvíli, keď sa zastavila pri vyberaní oblečenia. Ani ho nenechala ešte odpovedať a spýtala sa ho ďalšiu otázku: "Smaragdová alebo biela?"
"Možno sa neskôr stavím. A.. smaragdová ak chceš vyzerať slizolinsky. Biela ak chceš vyzerať normálne a reprezentatívne." Vlastne jej veľmi ani na výber nedal, že? Ohodila smaragdovú naspäť do skrine, zhodila zo seba habit, v ktorom mimochodom zaspala a hodila na seba košelu bielej farby. Bol to pánsky strih, no s pár odopnutými gombíkmi to na nej vyzeralo viac než dobre. Na nohy si natiahla len obyčajné nohavice. Oveľa pohodlnejšie než sukňa. Sukne proste nenosila. To už si radšej na seba dala šaty.
"Ešte dlho sa tam budeš váľať?"
"Hovorí tá, ktorá sa sama ani do postele nevie dostať," pobavene jej na to odpovedal a sám sa vytrepal z postele.
"Ak ale náhodou prídeš, tak zo sebou niečo sprav. Vlastne.. sadaj!" zhodila ho naspäť na posteľ a začala sa prehrabávať v šuplíkoch. "Po splne môžeš vyzerať hrozne, ale nemusíš tak vyzerať každý deň." Zamračila sa a zjavne konečne našla to, čo hľadala - nožnice. Síce sa na ňu pozeral s nedôverou, no nechal ju nech robí to čo robila. Zjavne jej aspoň trochu veril. A okrem toho - kúzla furt existujú. Len mu trochu zostrihala vlasy tak, aby neboli príliš dlhé, no zachovali si v podstate rovnakú formu. Potom nahmatala prútik na stole a doslova ho obliala vodou. Možno to bola tak trochu pomsta za to, čo jej predtým spravil on. Nenechala mu však priestor sa sťažovať a ihneď mu vlasy aj oblečenie vysušila.
To však nebolo všetko. Máte niekedy ten pocit, keď vlastne ani neviete čo sa udeje a zrazu sa stane niečo prevratné? Tak presne to sa stalo a Remus bol zrazu.. normálnejší? V každom prípade už nevyzeral akoby ho cez noc prešiel buldozér a na sebe mal nový nedotrhaný habit.
"Hneď je to lepšie. A ja padám.. zavri za sebou, keď konečne vyviazneš z toho šoku." Takmer hneď po tých slovách sa vyparila z izieb a nechala Remusa samého so svojim normálnym ja.

***

"Rosmerta, jedno ďatelinové!" zakričala na barmanku tak, aby ju počula a potom sa porozhliadla po Troch Metlách. Pekné, že si vymyslela, že sem pôjde, no netušila čo tam. Možno sa nakoniec bude musieť spoľahnúť na to, že Remus sa niekedy dotrepe. V dohľade nevidela nikoho známeho. Len študentov.. vedela, že piaty, šiesty a siedmy ročník už teraz v septembri majú povolené chodiť Rokvillu. Predtým to bývalo tak, že sa chodievalo až neskôr, no zjavne konečne niekoho napadlo, žeby sa tam študenti chceli pozrieť aj na jeseň. Alebo nie. Skôr na to asi bol iný dôvod.
Všimla si niekoho kto ju zaujal divným spôsobom. Vydala sa tým smerom a trochu sa napriamila, aby vyzerala.. ako to hovoril Remus? Reprezentatívne?
"Pán Potter," usmiala sa na Harryho a potom pootočila hlavu. "Pán Weasley, slečna Grangerová," oslovila aj ich s úsmevom a potom sa pri nich úplne zastavila. "Rada by som počula váš názor na jednu.." nemohla však pokračovať lebo ju prerušilo buchnutie pohárom o stôl a následne aj spýtavý pohľad muža na ňu.
"Potrebuješ si zdvihnúť sebavedomie?" spýtal sa jej ticho a uškrnul sa.
"Black. To nie je vtipné. Nevidíš, že sa snažím pôsobiť reprezentatívne?" naštvane mu na to oponovala otázkou.
"Znieš ako Remus," pretočil očami a potom k nej načiahol ruku s ďatelinovým pivom. "Rosmerta ti to posiela." Trochu nedôverčivo pozrela na pivo, no potom si ho od neho zobrala. On si zatiaľ sadol k Harrymu. "Sadneš si k nám?" spýtal sa a v jeho tvári sa na chvíľu zablyslo očakávanie, ktoré však ona nezachytila.
Na chvíľu sa na jej tvári zjavilo akési prekvapenie, no potom si napoly ochotne a napoly neochotne sadla oproti Siriusovi. Nechápala vlastne prečo by tam mala zostávať, ale lepšie ako sa nudiť. Aspoň kým sa dohrnie Remus.. i keď - ten by si aj tak sadol proste k nim. Harry a Sirius na jednej kope v porovnaní s ňou.. to bolo trochu moc.
"Tak.. aký som učiteľ?" pýtal sa ich Sirius so žiarivým úsmevom a ona sa klasicky cítila trochu vynechaná. To bola, ale jej chyba. Pravdepodobne.
"Ten najlepší, ale mal by si dávať väčší pozor na Slizolin," zamračil sa trochu Harry a ona spozornela. Nemala so Slizolin väčší problém ako s hociktorou inou fakultou. Respektíve - ona nemala problém vlastne so žiadnou fakultou.
"Harry.. myslím, že to Sirius sám dobre vie," povedala mu na to Hermiona. "Ja si skôr myslím, žeby si mal viac dbať na to ako vysvetľuješ postupy pri kúzlach. Väčšina z nás ešte tie kúzla nikdy nepoužívala."
"Nie väčšina, Hermiona. Nepoužíval ich nikto okrem teba. Pretože ty vieš vždy všetko dopredu," ozval sa teraz Ron, pričom sa napchával.. Merlin vie čím.
"V tom by ti určite vedela pomôcť pani profesorka," povedala Hermiona a stála si za svojim. "Ona vie vysvetľovať perfektne. Ešte aj Goyle to pochopil." Keď dopovedala, tak trochu sčervenala, pretože sa jej týmto vlastne podarilo zhodiť jedného zo slizolinských študentov. Čo možno nebolo úplne ideálne v prítomnosti niekoho, kto bol zo Slizolinu, že..? Lorrein sa však na tom musela uškrnúť a takmer ju to rozosmiala. Takmer len preto, lebo sa stále snažila pôsobiť akosi "reprezentatívne". Čím viac si to pripomínala, tým viac jej pripadalo, že si z nej Remus robil srandu. Určite vedel, že sa jej to slovo zaryje do mozgu.
"Ona je určite zaneprázdnená a na takého chudáka ako ja si nenájde čas.." povedal naoko smutne. Bolo jasné, že teraz sa to pomaly, ale isto zvrhávalo na rozhovor medzi ním a Lorrein.
"Máš pravdu. Ja nie.. ale možno henten pán áno," vyšvihla sa na nohy a objala Remusa. Žeby niekomu niečo unikalo? Pretože Harry, Hermiona, Ron a aj Sirius sa tvárili akoby videli zjavenie. Kto vie presne kvôli čomu sa tak tvárili. Ale bolo vlastne viac možností, že? Možno kvôli tomu, že vyzeral normálne. Čo normálne - dobre. A nemal na sebe klasický habit, ale vyhrabal zo skrine aj niečo iné. Síce sa to zvrhlo na košelu a rifle, ale čert to ber. Alebo žeby to bolo preto, lebo ho šla hentak privítať?
"Kto si a čo si spravil Remusovi?" spýtal sa Sirius zjavne užasnutý tým, čo videl.
"Jej práca. Nemal som čas protestovať," obránil sa jednoducho a potom ukázal na Lorrein, ktorá sa tvárila akoby nič a pozerala sa zatiaľ z okna.
Pomaly dopila pivo a potom sa strhla akoby si niečoho všimla: "A.. ona vlastne asi teraz odchádza. Takže ak ma ospravedlníte.." Nervózne sa usmiala, zobrala si všetky veci a rozbehla sa k východu, pričom ešte po ceste hodila na bar nejaké drobné za pivo.

***

"Severus.. o čo ide?" Chvíľu sa za ním naháňala, než zastal pri Škriekajúcej búde, takže už z toho pochopila, že ide o niečo vážne.
"Asi máme problém."
"Aký?" už videla, že to bude ešte vážnejšie než predpokladala.
Prvýkrát za dlhý čas na jeho tvári zbadala mierne zdesenie.. prekryté znepokojeným výrazom. "Presunuli to."
"Na kedy?" Nepotrebovala ani odpoveď. Už v čase, keď sa to spýtala vedela presne, čo jej odpovie.
"Na teraz," chytil ju za ruku a spolu sa odmiestnili preč. Na míle ďaleko, kde ona bude čeliť ťažkému nátlaku zo všetkých strán. Ale o tom až neskôr.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Emdie Maddie | EA Emdie Maddie | EA | 3. února 2015 v 18:56 | Reagovat

Vážně opět skvělá kapitola ♥

2 Aya Aya | Web | 7. února 2015 v 18:05 | Reagovat

,,Dumbledore by ma zabil. Sirius by ma zabil. A potom by som sa zabil sám." XDDDD Tak to byla skvělá hláška. XD Tohle byla zábavná kapitola, ale takhle zákeřně jsi to ukončit fakt nemusela. Achjo, nemůžu se dočkat, co se bude dít dál. >< snad bude pokračování brzy...
Jina s názvy kapitol taky mívám většinou problémy, ale zase tolik bych to nehrotila. ;D

3 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 2. prosince 2015 v 13:49 | Reagovat

Páčia sa mi tvoje hlášky a v textoch, sú vtipné a zábavné a zároveň navodzujú čitateľa čítať dalej :)

4 ♥♥Veronika♥♥ ♥♥Veronika♥♥ | Web | 5. června 2016 v 18:05 | Reagovat

jů, Remus a Severus jsou úžasní :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama