Žijem pre vás! 9 - 0%
Dragon Princess 4 - 20%
Clarksnová, ty sa nezdáš! 6 - 0%
Don't be so serious! 15 - 65 %
(aktualizácia 22.3. 2016)


2. Všetci majú úžasné nápady..

28. března 2013 v 9:04 | Nessa |  Clarksnová, ty sa nezdáš!
Takže.. krátka kapitola Clarksnovej ^^ Ani vy neveríte, že? :D


Nemohla som tomu uveriť. Bolo to ako zlý sen. To vážne nebolo dobré. Mala som byť na izbe s Harryho otcom, Siriusom, Lupinom a tým všivákom Pettigrewom. No a samozrejme s dvojčatami. S tými to nebolo také zlé, pretože cez prázdniny som bývala v ich izbe s nimi. Jeden z nich sa vždy obetoval a spal na zemi a ja som spala na jeho posteli.

Prešlo len pár sekúnd od toho ako sme vošli a ja som už psychicky na dne. Boli tam tri postele voľné, no neboli pri sebe. Teda, dve z nich áno ale jedna bola úplne mimo. Postele boli zoradené do kruhu. Od dverí to bolo takto: Pettigrew, voľná posteľ, voľná posteľ, Sirius, James, Lupin, voľná posteľ.


"Beriem si hentú postel," vyhŕkla som po chvíli a ukázala som na postel, ktorá bola pri tej Siriusovej. Nechcela som spať pri Pettigrewovi. Bolo mi to proti srsti.

"Tak ja si beriem tú pri tebe," pokrčil plecami Fred a George si len povzdychol. Zostala mu tá úplne vzdialená od nich dvoch. Mlčky som si sadla na tú posteľ tam, ktorú som si vybrala a rozmýšľala kedy prídu tí škriatkovia s tými vecami.

A zrazu sa proste objavili. Boli traja a každý mal so sebou jeden kufor. Jeden došiel ku mne a len mi ho tam položil. Radšej som sa nijak nezapájala do rozhovoru, ktorý začali viesť dvojčatá so záškodníkmi. Dokonca som ani nevedela o čom sa rozprávali.

Otvorila som ten kufor, ktorý mi bol prinesený. Bol plný. Bolo v ňom nejaké oblečenie, hygienické pomôcky a nejaké ďalšie veci, ktoré sa mohli zísť.


"Však Debbie?" ozvalo sa zrazu smerom ku mne od Freda a na to som sa strhla.

"Čo?" spýtala som sa a všetci prítomní sa začali smiať.

"Hovoril som, že nepočúvala.." zasmial sa George.

"Mali by sme sa predstaviť," povedal na vysvetlenie Fred.

"Ach.. na to som nejak úplne zabudla.." poznamenala som trochu červená. Bolo jasné, že som zabudla, keď som ich v podstate už poznala. "Som Debbie Clarksnová," prehovorila som jednoducho nakoniec.

"A my sme Fred a George Weasleyovci," predstavili sa dvojčatá naraz s úškrnom.

"Ja som Remus Lupin, teší ma," usmial sa milo Lupin, tým svojím typickým úsmevom, ktorý hádzal už i ako dospelý. Musela som sa nad tým pousmiať.

"James Potter. Veľactený stíhač tejto veľactenej fakulty," trepol James a ja som mala čo robiť, aby som zadržala smiech. Kebyže to povie normálne.. no on to povedal afektovane a dramaticky.

Otočila som sa na Siriusa. Celkom som bola zvedavá či sa predstaví normálne, alebo povie niečo ako James. Sirius si zjavne všimol môjho pohľadu.

"Moje meno je Sirius Black, kráska," povedal smerom ku mne s dokonale nacvičeným úsmevom a nenápadným žmurknutím jedným okom. Rýchlo som pohľad stočila niekam od neho na Freda. Zdalo sa mi to, alebo som na jeho tvári na chvíľu videla.. hnev? Lepšie som sa však na neho prizrela. Nie.. to nie je možné.

"Kde je Peter?" vytrhol ma zo zamyslenia Remusov hlas. Obzrela som sa a akosi som Pettigrewa nikde nevidela.

"Možno si pomýlil okno s dierou," zamumlal si George popod nos, tak aby som ho mohla počuť len ja a Fred. Záškodníci sa zatiaľ obzerali po izbe, no potom to nechali tak a sadli si na zem.

"Nechcete si zahrať nejakú hru? Trebars.. vyzliekaciu fľašku?" spýtal sa s úchylným podtónom Sirius. Ja som na to len pokrčila plecami a pozrela na dvojčatá. Potom som sa však uškrnula.

"Kým nebude začarovaná tak, aby padala stále na mňa.." povedala som na to so smiechom. "Ale bude to celkom nuda, keď tu budem jediná baba."

"Tak zavolajme baby z druhej izby!" navrhol James s úplne užasnutým pohľadom a priam žiariacimi očami.

"No ták, Paroháč. Vieš, že Evansová nikdy fľašku hrať nepôjde. A hlavne nie keď tu budeš ty," podotkol Sirius s pozdvihnutým obočím.

"A keď ju milo požiadam ja.. čo myslíte, pôjde?" vtrhla som im do toho s milým úsmevom. "Za opýtanie nič nedám!" vyhŕkla som a rýchlo som sa pakovala z izby pričom som mierila k dievčenským izbám.


Zastala som pred dverami a zhlboka som sa nadýchla. Potom som zaklopala. Dva razy. Tri razy by boli už veľa, jeden zas málo a pôsobil by neisto. Dva vždy boli dobré. Otvorilo mi nejaké blonďaté dievča.

"Hm..? Kto si?" spýtalo sa prekvapene.

"Ja som Debbie. Nová. Bývam u chalanov na izbe. Mali sme taký nápad.. na jednu hru, pri ktorej by to chcelo viac báb. Kto je za každú srandu tak nech príde," s úškrnom som načrtla. Zrazu sa k dverám dohrnuli ešte tri dievčatá.

"Bude tam aj Sirius?" vyhŕkla jedna z nich dychtivo.

"No.. áno.." zaskočene som im odpovedala.

"Tak v tom prípade ideme!" zakričali a takmer ma zvalcovali. Jedna z nich ma chytila za ruku a ťahala za sebou. Spolu s nimi sme sa takmer prevalili cez dvere do našej izby.

"Black.. sprav si s nimi dokelu niečo!" zakričala som na menovaného a ten vtedy spustil hurónsky smiech.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama