Žijem pre vás! 9 - 0%
Dragon Princess 4 - 20%
Clarksnová, ty sa nezdáš! 6 - 0%
Don't be so serious! 15 - 65 %
(aktualizácia 22.3. 2016)


01. Prekvapenie

26. května 2012 v 21:57 | Nessa |  Dragon Princess
Tak, začiatok príbehu Dragon Princess na tému Pokémon XD Viem trochu uletené ale vôbec to nebude typické pokemonovské o záchranach a tak. Bude to o vzťahu dvoch osôb, možno viacerých ale to sa uvidí. V každom prípade, vôbec netuším s kým moja postava skončí lebo sa tam ešte niekto objaví ale až neskôr :D V každom prípade sa máte na čo tešiť ľudkovia :)
Nessa
PS: Ten obrázok si v podstate nevšímajte XD


Zobudila sa do príjemného letného rána kvôli neposedným lúčom slnka ktoré prenikali cez škárku v záclonách. Pootvorila oči no radšej ich hneď zavrela pretože jej slnko svietilo priamo do očí. Posadila sa a malinko otvorila oči. Keď zistila že sa nachádza v zóne izby kam nedopadá slnko konečne ich otvorila a každému kto by vošiel do izby by sa naskytol pohľad na modro-zelené oči. Natiahla si ruky a poobzerala sa po svojej izbe.

"Je to nezvyk..." pomyslela si a usmiala sa.

Celá izba bola ladená do ružova a fialova. Osobne tie farby nemala až tak rada ale podľa mamy sa to šľachtičnej Claire hodilo. Sedela na mäkkej posteli do ktorej by sa podľa jej názoru zmestili ešte ďalší traja ľudia a pohodlne sa vyspali, nad ktorou bol zamatový ružový záves. Prikrývky mala do jemnej fialovej tiež zo zamatu. Kostra postele bola z dubového dreva ktoré izbe dodávalo príjemnú vôňu. Pri posteli stál drevený stolík s pár zásuvkami a na ňom bola položená tácka s raňajkami a vodou. Vedľa bol položený ružový budík s rímskymi číslicami - aspoň to matka nechala na ňu pri výbere. Na stole inak nebolo nič zaujímavé. V izbe bola taktiež dubová skriňa na ktorej boli vyrezané kvetové ornamenty, hlavne ruže. Už tam bolo len pár poličiek na ktorých boli fotky (mimochodom, poličky boli tiež drevené). Na fotkách bola poväčšine ona. Ona a jej priatelia a pokemoni. Jedna však bola popredu. Na fotke bola ona keď bola ešte malé dievčatko a vedľa nej bol chlapec - teda, nebol to ešte úplne muž ale už to nebol ani úplne chlapec. Stál pri nej a strapatil jej vlasy a ona sa pritom smiala. Odvrátila svoj pohľad od fotky keď zistila že sa na ňu zarazene pozerá. Jej pohľad sa stočil k veľkému oknu s ružovými záclonami s pod ktorých tak vykúkali tie slnečné lúče.

Zobrala do ruky tácku a rýchlo zjedla chlieb na nej. Hodila do seba pohár vody na ex a rýchlo sa prezliekla z fialovej nočnej košieľky do ružových šiat. Osobne hovorila že ružová sa jej vôbec nehodí lebo mala čierne vlasy (skoro vždy rozpustené) pod pás. Ale matka nato nechcela dopustiť. Už vedela že s matkou sa proste neradno hádať tak jej to ani nevyhovárala.

Zišla dole po schodoch, pritom si musela elegantne držať šaty vyššie a schádzať zo vzpriameným telom. Pozrela na matku ktorú uvidela pri stole a kývla jej hlavou na pozdrav. Ona si ju však zavolala k sebe.

"Čo som zase spravila?" pomyslela si v duchu ale na tvári mala stále taký istý výraz. Elegantne si sadla k stolu k matke a tá začala rozprávať.

"Viem že dnes chceš znovu odísť ale nerozmyslela si si to ešte? Predsa len pôjdeš do divočiny-" ďalej sa však nedostala lebo Claire jej skočila do rečy.

"Tak po prvé - nie je to divočina a robí to každý v mojom veku. Po druhé - nejdem sama. Po tretie - idem tam už piaty raz!" kríkla na ňu nabrúsene. Pozrela na raňajky ktoré boli na stole a začala jesť. Ďalej sa o tom s matkou nemienila rozprávať. Dojedla a kašľajúc na hocijakú etiketu, vybehla po schodoch. Zavrela sa v izbe a z kúta izby vytiahla zelený batoh. Rýchlo si zbalila nejaké oblečenie a ostatné potrebné veci. Zhrabla svojich šesť pokéballov a pripevnila si ich na pás. Prezliekla sa do niečoho normálneho a vytrielila z izby dole. Chcela už ísť ale najskôr sa prišla rozlúčiť s matkou.

"Správaj sa slušne ako tvoj brat," napomenula ju jej matka. Ona sa tvárila akoby si jej poznámku nevšimla a v krátkosti ju objala.

"Vyrážam. Pozdravuj ocka a povedz mu nech sa neprepracuje," povedala napokon a vyšla z dverí. Za sebou ešte počula niečo ako prianie šťastnej cesty.

"Najprv k Rowenovi a potom hurá na cestu!" zakričala a vydala sa smerom k jeho laboratórií. Ako vždy keď tam došla ju uchvátila svojím vzhľadom a tým akých tam mali pokémonov. Veľmi sa však nemohla rozplývať nad tou krásou lebo profesor ju už ťahal dnu.

"Takže znovu konečne vyrážaš?" spýtal sa jej s nejakou starostlivosťou. Bol pre ňu ako druhý otec. Žiarivo sa na neho usmiala: "Hej, konečne!" Len sa nad ňou usmial. Vedel že pobyt doma pre ňu musel byť ako väzenie a ona sa aj cez to usmievala.

"Tak, kde pre mňa máš ten nový pokedex?" spýtala sa ho a už sa nevedela dočkať kedy ho dostane aby mala prehľad o najnovších pokémonoch. Zaviedol ju do nejakej miestnosti a tam pomocou nejakého kódu otvoril trezor.

"Tu ho máš. Zatiaľ ich nie je veľa," povedal jej naoko prísne. Jej sa priam rozžiarili oči.

"Ďakujem!" objala ho pevne a potom si schovala pokédex. Pozrela na hodiny v miestnosti.

"Za chvíľu budú tu. Ako sa ja na nich teším!" skríkla a vybehla hore schodmi von z miestnosti. Rowen ju nasledoval.

"Už si si vybrala koho si zo sebou berieš?" spýtal sa. Ona nato prikývla.

"Nechám si pri sebe týchto," povedala a rukou zašla k pásiku s nimi. On sa len usmial. Zrazu pri dverách zazvonil zvonček. Na nič nečakala a bleskurýchlo pribehla k dverám. Otvorila a na ňu sa zrazu vyvalili traja ľudia.

"Ahojte!" vykríkla a oni jej pozdrav opätovali. Nižšieho chlapca zo skupiny tuho objala.

"Si nejak vyrástol Ashík," podpichla ho a on sa naoko urazil. Potom venovala svoju pozornosť Brockovi a objala ho. Nakoniec sa obrátila k poslednému človeku pred dverami.

"Ty budeš isto Dawn, nemýlim sa?" spýtala sa. "Počula som o tebe od Rowena." Dawn zostala trochu vyvalená že o nej vie ale nakoniec sa usmiala.

"Hej, som Dawn. A ty si predpokladám Claire, Ashova kamarátka z detstva," skonštatovala a obe sa začali smiať. Už vtedy bolo jasné že si budú dokonale rozumieť.

"Inak, hovorila si že ešte niekto by sa k nám mal pridať ako prekvapenie, nie?" pýtal sa Ash.

"Hej. Predpokladám že aj Brock ho pozná keď pozná teba," povedala. Ashovi sa to prestalo pozdávať.

"Akože ho mám poznať?" vyzeral trochu zarazene.

"Uvidíš. Však hovorím že je to prekvapenie!" zaškľabila sa. Konečne vošli. Aj profesor Rowen ich prišiel privítať a pýtal sa ako sa majú ich pokémoni. Pikachu sa samozrejme tiež privítal s Claire a sedel jej na pleci. Chvíľu sa rozprávali no vtedy zazvonil druhýkrát zvonček na dverách do domu. Vyletela ešte rýchlejšie ako predtým. Otvorila dvere a na ňu sa vrhol jej ďalší kamarát. Tuho ju objal a ona mu ako najlepšiemu kamarátovi objatie tuho oplácala. Ash aj Brock sa len nemo prizerali tomu čo videli.

"Takže, pre tých čo ho nepoznajú, môj najlepší priateľ a jeden z najlepších trenérov ktorých poznám... Gary Oak!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Faint Faint | Web | 27. května 2012 v 13:36 | Reagovat

jeej pokemonov som mala vždy rada a toto vyzerá ako celkom dobrá poviedka....už s nimi nechodí Misty? lebo ja si pamätám len tú prvú sériu...ozaj pozor na to:Zaviedol ju do nejakej miestnosti a tam pomocou nejakého kódu otvoril trezor. Máš tam dvakrát slovo nejako...chápeš trebalo by to nahradiť synonymom....alebo tak...

2 Aiko Aiko | E-mail | 25. února 2013 v 21:11 | Reagovat

píšeš super poviedky :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama